streda 9. novembra 2011

luxury

Po príchode do hotela mi padla sánka. Keď mi Bibi hovorila že je to jeden z najväčších a najlepších hotelov v Prahe, brala som to s rezervou, ale toto mi vyrazilo dych. Cestou ku recepcii sme klopkali po mramorovej dlažbe a obzerali okázalý interiér. Všetko naokolo bolo zlaté. Zlaté stĺpy, zábradlie, rámy obrazov na ktorých boli namaľovaný český králi a kráľovné. Dokonca aj kvetináče boli zlaté. Najväčšou dominantou obrovského priestoru bola zlato-bordová fontána s priezračne čistou vodou. Nad ňou videl veľký zlatý luster, akoby zložený so stovky malých bielych sviečok. Na recepcii neboli žiadne gýčové veľkonočné kraslice v košíku, ani pani zajačica a pán zajac. Jednoducho nepoškvrnený čistý luxus.
Ujal sa nás mladý recepčný v dokonale vyžehlenej uniforme. Viedol nás hore po priesvitných schodoch a prehnane sa usmieval. Bibi od neho nevedela odtrhnúť oči. Tak môj milý, dnes máš po práci ďalšiu prácu pre spokojnosť návštevníčky hotela. Pomyslela som si, keď otváral dvere prvej izby. S Kiki sme sa nahrnuli dnu, žmurkli na kamarátky a zabuchli za sebou dvere. Po krásnej recepcii a ešte krajšom recepčnom sa mi naskytol tretí vábivý pohľad. Zlaté prvky nechýbali ani tu. Lampa na nočnom stolíku,  rámy obrazov a aj spony na závesoch sa leskli. Na dvoch veľkých posteliach boli biele uteráky s vygravírovaným menom hotela. Tak tento musím potiahnuť. S Kiki sme sa pozreli na seba a empatia zase zafungovala. Rozosmiali sme sa tak, až sme sa váľali po tých nedotknuteľne ustlaných posteliach. Ak je táto izba štandard ako píšu v katalógu, tak si neviem predstaviť nadštandard.
„Ja nikam nejdem. Kašlem na celé staré mesto. Odtiaľto ma nedostanete.“
„Na staré mesto kašlem aj ja to máme aj u nás, ale čo nákupy?“ Snaží sa ma vylákať.
„Tak tie máme doma tiež.“ A bolo po debate.

Naša nekonečná lenivosť bola nakoniec potlačená nadšenou Mimi. Tá pobehovala z jednej izby do druhej a keby mala chvost, som si stopercentne istá že by ním vrtela v očakávaní piškótky. Ona ale piškótku nechcela, chcela nové kúsky do už aj tak preplnenej skrine. Svojou detskou radosťou otrávila aj nás a tak som sa z polospánku ocitla na preplnenom Václavskom námestí s dvoma taškami v rukách. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára