sobota 17. septembra 2011

Ak je náš vek ovplyvnený tým, ako sa cítime, už dávno som mala zomrieť na infarkt.


Chlapov tým všetkým  s veľkým úspechom odplašujem. Pôsobím na nich ako strašiak na vrany. Odznak na rebela. Olej na vodu. Môžeme tomu hovoriť ako chceme výsledok je stále rovnaký. Odsúdená na večnú osamelosť. Fuj,  aj keď to znie ako názov nejakého nepodareného románu so šťastným koncom, dosť presne to vyjadruje môj psychický a fyzický stav.
So začínajúcej depresie ma v poslednej chvíli vytiahla Bibi.  Parťáčka na celý život. A keď poviem celý myslím tým celý. Ťahali sme to spolu od prvej triedy v škôlke, cez základku, strednú až na výšku. Aspoň že si dala iný odbor. Inak by som sa začala obávať, že spolu skysneme aj v rovnakej kancelárii s rovnako zhrbenými chrbtami a kruhmi pod očami.
„Vieš aký je dnes deň?“
„Piatok?“
„Veľmi správne a vieš čo to znamená?“
„Že si ľahnem s bebe keksami pred notebook a pustím si jeden s tých presladených filmov s Jenifer Anistone?“
„Áno aj to bude, o dvadsať rokov, ale dnes sa ide žiť.“
Neprotestujem. Poznám ju a viem že ona nie, ako odpoveď vždy úspešne ignoruje. A z lásky k samej sebe si snáď jednu dobrú žúrku navyše odpustiť nemusím.
„Kedy  a kde?“
„Na obchodnej otvárajú nový bar, chcem ho omrknúť. O deviatej u teba. Teším sa. Pá“
Ani som nestihla odzdraviť a Bibi zavesila.  
Už bude pol ôsmej a ja som ešte stále v teplákoch a vyblednutom tričku. Ako poznám Bibi, tá sa dovalí najskôr o pol desiatej, takže mám kopec času. Zakuklím sa do svojej obľúbenej mäkkej deky a začnem chrúmať čokoládové bebe keksy. Snažím sa donútiť samu seba napísať ten nechutne dlhý článok o akejsi novej najcielenejšej a najefektívnejšej forme povrchového pílingu kože. „Vaša tvár bude vyzerať zdravo, bude žiarivá, jemnejšia a viditeľne mladšia.“ Neviem koľko zúfalých žien s takmer dokonalou pletou a vidinou jej starnutia tomu uverí, ale uzávierku mám v pondelok a plne nabitý víkend. A samozrejme musím z niečoho platiť túto jednoizbovú  požieračku výplaty. Aj keď sa sťažujem, som jedna z mála ľudí, ktorí môžu vyhlásiť, že majú úžasnú prácu. Flexibilný pracovný čas (Čím rýchlejšie píšem, tým lepšie.), dobrý plat (Kto si dnes len tak ľahko dovolí platiť sám podnájom v Bratislave?) a hlavne všetky tie procedúry, kozmetické zázraky a kultúrne zážitky (Aj keď naškrobené párty sa dajú nazvať kultúrou len veľmi ťažko.), ktoré platí časopis. Ale ako som už spomínala som prílišný realista, takže nadšenie budete u mňa hľadať veľmi dlho a neúspešne. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára