sobota 17. septembra 2011

Obal môže často klamať. Veď aj ten obal knihy,ktorú som minule čítala bol narozdiel od obsahu celkom zaujímavý.


Je pol dvanástej a ja si vidím v centre mesta v šialených hnedých šatách a ešte šialenejších opätkoch. S Bibi klopkáme po obchodnej ulici a hľadáme známu tvár. Tá stojí pred najrušnejším podnikom a naťahuje chudý krk.
„No tu ste. Rezervovala som stôl a už tu mrznem desať minút. Obchodná nie je zas taká dlhá. Čo vám to toľko trvá?“ Vychrlila na nás namiesto ahoj.
Prudká reakcia na Mimi, ktorá bola stelesnením svetového mieru. Nekonfliktná, tolerantná a veľmi pekná. S týmito vlastnosťami a postavou ako modelka mohla mať každého chlapa, no nemala. Všetci akoby vycítili jej nízke sebavedomie a utiekli pred otázkami typu: „Nemám veľkú riť ?“
„Kiki je už vnútri. Čaká na nás.“
Kiki je posledná z našej slávnej štvorky s dvoma i. Je mojim presným opakom. Nielen vďaka tmavým kučeravými vlasom a výške, ale aj svojej povahe. Vždy vedela čo chce a vždy to tvrdohlavo dosiahla. Rázne si vždy stála za svojím a všetko začaté vždy dotiahla do úspešného konca. Ach, ako rada by som takú charakteristiku počula za svojím menom.
Z myšlienok ma vytrhne čašník, ktorý prináša fľašu bieleho vína. Nechápavo sa pozriem na baby. Keďže sa poznáme, vieme, že ani jedna z nás biele neobjednala. Ak by šlo o mňa ,dám prednosť fernetu citrus pred hocijakým vínom, ale sme dámy a tak to vždy na začiatku večera hráme na slušné s fľašou červeného.
Čašník s dobrou náladou (Začínajúci bar - začínajúci čašník. Tí sú vždy dobre naladený) ostentatívne ukáže na dvojicu pri bare. Dvaja upravený muži s úsmevom od ucha k uchu. Pravdepodobne bratia. Tmavé krátke vlasy a rovnaké črty tváre. Do očí im cez celú miestnosť nevidím. Vstali a zamierili k nám.
„Som Maťo a toto je brat  Kubo.“ Tak som mala pravdu, sú to bratia. Maťko a Kubko. Humoristická dvojka, tí ich rodičia. Ale v tomto smere by som nemala byť taká ironická, veď aj predstavenie našich mien zväčša vyvolá letmé úsmevy.
„Ja som Bibi, toto je Mimi, Kiki a Lili.“ Chlapcom to očividne prišlo vtipné a ja som sa zamyslela či by nebolo inteligentnejšie sa predstavovať pravými menami. Ale ak sa tak zamyslím nad tými našimi, asi je menej komické používať tieto pseudonymy. Mimi, Kiki, Lili a Bibi síce vyvolá jemné úsmevy na tvárach nových spoločníkov, ale tým roztomilým spôsobom. Zatiaľ čo Matilda, Klaudia, Libuša a Branislava spôsobuje nepotláčaný smiech. Chlapi sa nekrotia prejavovať nahlas a obscénne svoje pocity. Preto si naše mená a kreatívnu sebarealizáciu našich matiek nechávame pre seba a sme rozhodnuté svoje pravé mená zatĺkať až do svadby. No môžeme my za to, že sme sa narodili v období, kedy mamy dávali svojim deťom netradičné mená a všetky normálne sa už minuli? Klaudia mala šťastie že sa narodila prvá a uchmatla si posledné normálne. Aspoň jedna z nás nemusí až do svadby zatajovať svoju identitu.
„Super mená, skoro ako konkurencia tým z teletubbies.“ No výborne. Taký pekný a taký blbý. Ešte iba druhá veta a už ma prešla chuť. Neviem čím mu mená Tinky Winky, Dipsy, Laa – Laa a Po pripomínali tie naše ale nezamýšľam sa. A súdiac podľa výrazov najlepších kamarátok, majú podobný názor.  Takže komická dvojka boli iba rodičia a ich dobre stavaný synovia po nich po tejto stránke nič nezdedili.  To ale ešte nie je všetko. Kubko, tichší z dvojice, sa snaží zachrániť situáciu.
„Ako Vám chutí vínko?“ Hmm, dobrá otázka keby nenabehli hneď po čašníkovi, z čoho vyplýva že vínko sme ešte ochutnať nestihli.  Tomu sa hovorí pozorovateľský talent. Prečo? Prečo všetci pekný majú nejakú rečovú, psychickú alebo inú vadu?
„Nepijeme biele.“ Jasné, akoby pri stole nebolo dosť trápne, Bibi musí byť vždy stopercentne úprimná.
„Ehm, ideme sa pozrieť na bar, možno majú niečo červenšie,“ hovorí ten chápavejší z dvojice “Blbí a Blbší “a ťahá brata preč.
„Prečo vždy tak úspešne odplašíme všetko testosterónové osadenstvo baru?“
„Pretože to je hold náš údel.“
„Wow Bibi, túto vetu si dlho študovala so starých filmov?“
„Zúfalá situácia si žiada zúfalý jazyk.“
„Jediný zúfalý jazyk v okruhu dvesto metrov je ten tvoj.“ A tak Kiki ukončuje debatu o dvojzmyselných jazykoch, rozprávkach z detstva a na našej nechcenej schopnosti schladiť záujem každého chlapa.  

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára